Rozhovor: Dr. Miloš Jesenský
— Dr. Miloš Jesenský, Rozhovory, Temný horizont, Akty X, Seriál, mystery, o mimozemšťanoch, záhady, Knihy, autor, Reálne príbehy X —
...nielen o Aktoch "X"
1. Skôr ako načrtnem našu obľúbenú tému, môžete nám prezradiť, čo vás pritiahlo k záhadám a ktoré z tém pre vás majú najväčšiu prioritu a chceli by ste ich rozlúštiť?
K záhadám som sa dostal cez literatúru a dodnes ich chápem predovšetkým ako literárnu tému. Teda v mojom ponímaní sa nenachádzajú za hranicami každodennosti, ale sú to fenomény, ktoré reálne jestvujú medzi nami – okrem iného aj v literatúre. A tie knihy, ktoré ma formovali neboli v dobe, kedy sa mi utváral názor na svet, v čase stredoškolského štúdia a teda druhej polovici osemdesiatych rokov, ak mám byť konkrétny, opatrujem v knižnici dodnes. Veľa ich vtedy nebolo, možno aj preto som ich viackrát prečítal a stále sa k nim ešte aj dnes rád vraciam – „Spomienky na budúcnosť“ Ericha von Dänikena, „Úsvit kúzelníkov“ Jacqua Bergiera a Louisa Pauwelsa, „Tušenie tieňa“ a „Tušenie súvislostí“ či „My z kozmu“ od Arnolda Mostowicza. To je skrátka klasika, ktorú záhadológovia s dátumom narodenia od roku 1971 nadol dodnes opatrujú vo svojich knižniciach ako svätý grál. Najviac ma asi priťahujú historické záhady, ale tie súčasné majú oproti nim veľkú výhodu, že ich môžeme aktuálne preskúmať. Skoro vždy to ale znamená, že treba cestovať – hoci aj nie časom, v priestore sa treba posúvať desiatky či stovky kilometrov, minimálne po strednej Európe. Zároveň s tým je potrebné zmieriť sa s myšlienkou, že mnohé záhady ostanú neodhalené. Mňa to však nejako osobitne netrápi: dôležitá je cesta za tajomstvom, práve tá pripravuje každému zvedavému človeku mnohé nástrahy a dobrodružstvá, nech sú to hoci aj príjemné zimomriavky pri nočnej lampe, v pohodlnom kresle a s knihou o nerozlúštených záhadách v ruke.
2. Tak a a konečne môžeme prejsť k Aktom X. Pamätáte si ešte na vaše prvé stretnutia s agentom Mulderom a Scullyovou?
No, neoficiálne niekedy v roku 1996 tuším v nočnom vysielaní RTL alebo Pro7 na satelitnej televízii, kde som sa za pomoci trosiek svojej stredoškolskej nemčiny snažil zorientovať, o čo vlastne ide. Príliš mi to ale nešlo; napriek tomu, že som bol už predtým vycvičený na Twin Peaks, som z tých náhodne odpozeraných epizód mal skôr zmätené pocity, akurát si pamätám, že Scullyovej dablérka mala taký hlboký, vášnivý hlas, ktorý by skôr patril nejakej barovej speváčke. V kontraste s decentnou agentkou v kostýme to však napodiv (akosi eroticky) fungovalo a keď som potom v tej úlohe počul „našu“ Ľudmilu Mandžárovú, bol ten slovenský dabing zase skvelý. A oficiálne som sa s príbehmi Muldera a Scullyovej zoznámil v čase slovenskej premiéry vo vysielaní vtedy čerstvo fungujúcej televízie Markíza začiatkom roku 1997 a vtedy sa len moja dobrodružná televízna jazda do sveta konšpirácií skutočne začala.
3. Mali ste radšej tie mytologické časti seriálu, alebo samostatné epizódy?
Pri prvom pozeraní som považoval za atraktívnejšie tie diely, ktoré rozvíjali mytologickú linku seriálu, pri opakovanom sledovaní – naopak – samostatné časti. S odstupom času sa mi navyše zdá, že práve rozvíjaním mytológie sa tvorcovia paradoxne pripravili o časť svojej tvorivej slobody, ale to už je úskalie seriálovej tvorby všeobecne.
4. Ktorá téma Vám bola ako záhadológovi najviac po chuti?
Myslím, že nikoho neprekvapí, že to v minulosti bolo všetko, čo sa týkalo UFO a mimozemských civilizácií, dnes sú to skôr tie konšpiračné témy, čo je pochopiteľné, keďže aj žijeme takú dobu a ako divák, či skôr fanúšik oceňujem hlavne tie vzťahové záležitosti. Scullyová prichádzajúca k Mulderovi sediacemu v hojdacom kresle na verande mi dnes prináša ešte hlbšie emócie ako hoci aj dramatické momenty z vyšetrovania paranormálnych prípadov. A niekedy si myslím, že ak by tvorcovia v rámci spin-offu urobili seriálovú odbočku ako telenovelu založenú na zobrazení vzťahu Muldera a Scullyovej, mnohí by to ocenili. Ja teda určite, aj keď si zase na druhej strane dokážem (ale nechcem) predstaviť, ako by zase iní fanúšikovia škrípali zubami.
5. Našli ste si aj Vy v seriáli svoje obľúbené postavy a monštrá?
Okrem hlavných predstaviteľov je veľmi zaujímavou postava Waltera Skinnera, a niet sa čomu diviť. Ja môžem len zopakovať názor niekoho múdrejšieho ako som ja, že keby herecké umenie záviselo na životných skúsenostiach, potom by sa Mitch Pileggi, ktorý stelesňuje v seriáli asistenta riaditeľa FBI, stal jedným z najväčších hercov svojej doby. A medzi mojimi najobľúbenejšími postavami nemôže chýbať ani taký Jose Chung. Aj keď sa autor „Osamelého Budhu“ a „Kaligarianského kandidáta“ objavil len jednorazovo, na tohto autora „nefiktívnej science fiction“ sa nedá len tak zabudnúť. Ani na tú pamätihodnú hlášku za ešte pamätaniahodnejších okolností: „Preferujete termín únos alebo zážitok?“ A samozrejme, Osamelí strelci, hlavne uhladený John Byers. No a čo sa týka monštier, na tie moc nie som, ale epizóda „Mulder a Scullyová stretnú príšeru“je rozhodne moja srdcovka. Snáď sa mi čosi z tej záhadno-bizarno-grotesknej atmosféry podarilo dostať aj do knižky „Temný horizont“, lebo pri písaní toho príbehu z Bishopsville som to mal stále pred očami. A rovnako tak v ušiach tú pesničku o Lizard Manovi od miestneho country speváka, či debatu profesorov sediacich pri nočnom táboráku, ktorí sa rozprávajú o strašidelnom folklóre potomkov niekdajších južanských otrokov. Mnoho vecí okolo pátrania po netvorovi z močiarov Južnej Karolíny som si síce len predstavoval v bezpečí domova za klávesnicou počítača, ale vďaka tým dojmom z tretej epizódy desiatej série som mal pocit, akoby som to zažil na vlastnej koži, v dusnom zapadákove, kde sa toho odrazu až príliš mnoho udialo.
6. Keby ste mali možnosť priamo zasiahnuť do „X“ univerza, akú zásadnú zmenu by ste uskutočnili?
A nebola by to azda svätokrádež? Pravdu povediac, nad tým som ani neuvažoval, zrejme z úcty ku tvorcom. Priliehavejšia by bola otázka, či by som do toho sveta chcel prispieť, to rozhodne áno, svojim spôsobom som do neho už prispel. Aj Vy osobne ste recenzovali Maberryho antológiu „Nikomu never“, toto je skvelý príklad toho, ako sa dá tvorivo prispieť do sveta Aktov X a pritom rešpektovať aktuálny stav vecí, neporušiť žiadne z „kanonických pravidiel“.
7. Dokázali by ste si predstaviť vzťah s takou skeptičkou akou je Dana Scullyová? Ak áno, myslíte, že by fungoval?
Predstavte si, že ono to takto naozaj môže fungovať aj v reálnom živote. Tak ako vo všetkom, je úcta k názoru či životnému presvedčeniu toho druhého kľúčová. Vidíte, ak by sa niekto pustil do telenovelovej variácie na tému vzťahu Muldera a Scullyovej, toto by bol skvelý námet na celú sériu!
8. V „Reálnych príbehoch X“ si beriete na paškál záhady z prvých dvoch sérií. Na vašej webovej stránke (jesensky.sk) však rozoberáte aj tretiu a štvrtú sériu, aj keď len po 22. epizódu. V knihe „Temný horizont“ sa už zaoberáte súčasnou desiatou sériou. Záhadou zostáva: Kam sa podeli tie zvyšné vrátane dvoch celovečerných filmov?
Vysvetlím, ale vopred upozorňujem, že to bude predsa len trochu rozvláčne. Najprv bol seriál článkov či skôr komentárov, ktoré pravidelne vychádzali v Košickom večerníku od marca 1997 a pokryli obdobie prvých dvoch sérií. Neviem, či si to dokážete predstaviť, ale aj mne pripadá takmer nepredstaviteľné, ako som to vtedy robil. Bez videa, bez počítača, len tak s linajkovým zošitom pred televíznou obrazovkou. Hneď ako sa epizóda skončila, s poznámkami v ruke som sa prehŕňal svojou knižnicou, aby som mal faktografické podklady, potom som na písacom stroji (mal som ho na stole podložený molitanom, aby som v noci nikoho nebudil príliš hlasnými údermi do klávesnice) napísal komentár a ten ráno cestou do práce zaniesol do redakcie, kde išiel do sadzby. A na ďalší deň to už bolo v novinách. V roku 1998 ma kontaktovalo vydavateľstvo Cinemax, ktoré vtedy okrem iného vydávalo aj známy filmový magazín Cinema a požiadalo ma o doslov ku knihe Stephena Molstada „Godzilla“, čím v spolupráci s Pavlom Benešom vznikla spoločná publikácia „Godzilla. Fakta, fikce, film“. Po jej vydaní som bol požiadaný o podobnú spoluprácu na knihe ku prvému filmu Aktov X vrátane komentárov ku seriálu, napokon však z toho zišlo. A to je aj odpoveďou na Vašu otázku: prácu na komentároch som skrátka „uťal“ v momente, kedy ma zaskočila Jóbova zvesť o ukončení tohto nepochybne veľmi zaujímavého projektu. Chvíľu som ešte vyčkával, či sa predsa len nenájde nový vydavateľ, a keď to trvalo pridlho, dal som už hotové texty na net, aby to neostalo ležať ľadom. Potom som pracoval na iných projektoch a keď sa v roku 2002 deviatou sériou seriál ukončil, považoval som to už za uzavretú záležitosť. Premiéra desiatej série ma ale začiatkom minulého roku tvorivo naštartovala, povedal som si, že „musím byť pri tom“, že sa chcem „po svojom“ podeliť o to, čo znamenali a znamenajú Akty X pre našu dobu. A snažil som sa to v rámci svojich možností urobiť čo najlepšie. Ako samizdat „Temný horizont“ do súmračnej či konšpiračnej atmosféry sveta Muldera a Scullyovej, v ktorom dnes mimochodom žijeme oveľa viac ako dvadsať rokov predtým, skvele zapadá. A tá neskutočná nostalgia, ktorá s tým prišla – to sa ani nedá opísať ...
9. S akým ohlasom sa stretla vaša „štúdia“ Aktov X?
Zatiaľ len s pozitívnymi, dokonca aj od ľudí, ktorí seriál nesledovali. Nemyslím teda len aktuálnu, desiatu sériu, ale všeobecne. Čo iba dokazuje, ako sú témy, ktoré k nám prináša Chris Carter, neobyčajne dôležité.
*10. Dátum novej série sa blíži. Myslíte, že je na obzore aj nová kniha? *
To závisí od toho, ako a s akým záujmom prijmú „papierovú knihu“ čitatelia. Ďalšiu sériu však budem rozhodne komentovať, hoci aj formou elektronickej publikácie. To si predsa nemôžem nechať ujsť!
11. Čo hovoríte na prvý pokus (a druhý film) o vzkriesenie Aktov X uvedených takmer po ôsmich rokoch od skončenia navonok poslednej „mytologicky uzavretej“ deviatej série? V skratke: I Want to Believe?
Druhý film je zaujímavý predovšetkým vykreslením vzťahu, či bližším pohľadom do súkromia oboch hlavných protagonistov. To rozhodne funguje dobre – ako priam intímne a psychologicky dobre vykreslené nahliadnutie do toho, čo prebieha medzi Mulderom a Scullyovou. Ale tá kriminálna zápletka ani veľmi nie, nepríde mi príliš originálna. V čase premiéry som mal z toho rozpačité pocity, dnes si ale hovorím, vďakabohu za všetko s Mulderom a Scullyovou. Ale dodnes nechápem, prečo sa z toho vtedy vytratili všetky paranormálne motívy, keď to bola vždy tá najsilnejšia stránka Aktov X. Veď bolo toľko možností – pripomeňme napríklad „Stratené mesto“ Kevina J. Andersona z knižnej série v legendárnej Zelenej knižnici vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktorú mali Akty X asi takisto resuscitovať, alebo už spomínanú Maberryho antológiu „Nikomu never“. To by boli filmy!
12. Figurujú vo Vašej zbierke i fanúšikovské artefakty s vizitkou „X“?
Okrem kníh a seriálových sprievodcov už len niekoľko ošúchaných komiksov zozbieraných z antikvariátov, dve originálne kazety s hudbou Marka Snowa a nástenný kalendár Gillian Andersonovej z roku 1998. A samozrejme kompletný DVD box série 1-10, čestne umiestnený na polici. Priznám sa, že už dlhší čas pokukujem po nejakých vinylových figúrkach na písací stôl, čosi som si dávnejšie aj vyhliadol na Amazone, ale zatiaľ ešte nedotiahol až do konca ...
13. Určite máte aj iné obľúbené (možno ešte obľúbenejšie) seriály, filmy, žánre a koníčky, než o akých sme sa doteraz bavili.
Je toho viac, zrejme to bude trochu chaotické, keď sa to pokúsim narýchlo vymenovať. V prvom rade je to literatúra, okrem faktografie hlavne science-fiction, tam som však veľmi prieberčivý a v podstate nastavený skôr na klasiku (Arthur C. Clarke, Stanislaw Lem, Frank Herbert či Isaac Asimov) ako na súčasné experimenty s jedinou výnimkou, a tou je steampunk. Z fantasy jednoznačne Andrzej Sapkowski, Alexandra Pavelková a Juraj Červenák. S filmami je to podobne, historický a fantastický žáner dominuje. Z novších seriálov napríklad „Peklo na kolesách“, „Dom z kariet“, ale – asi prekvapujúco –aj „Nashville“. Ku „Hre o tróny“ mám zvláštny vzťah, napriek tomu, že mám v polici všetky DVD boxy s doteraz vydanými sezónami, takmer všetky ostali ešte nerozbalené. Videl som len prvú, lebo tie explicitné, násilné scény mi fakt nesedia. Tým v žiadnom prípade nemoralizujem, ale naozaj sa mi na to ťažko pozerá. A inak najčastejšie relaxujem pri PC hrách, ako „osamelý vlk“ však uprednostňujem singleplayer. Moja srdcovka je Zaklínač 3, ale mám prejdené tiež všetky diely Assasin´s Creed (okrem najnovšieho Origins, ktorý som nainštaloval minulý týždeň), mnoho vecí od Bethesdy (série Elder Scrolls, Fallout a Wolfenstein) a fandím aj stratégiám – momentálne Civilizácii VI a Blitzkriegu 3. Výnimočne holdujem aj adventúram, ale keď už, tak poriadne – celým srdcom, ako naposledy pri treťom pokračovaní Syberie, na ktoré som napísal aj masívnu recenziu a chválil som aj tam, kde iní kritizovali. A keď sa doma či na chate zíde dobrá partia, hráme aj stolné hry. To mám najradšej.
14. Ako spisovateľ máte i Vy svoje literárne vzory? Ak áno, nakoľko sa nimi nechávate ovplyvniť?
Mojim veľkým vzorom je Ludvík Souček, ktorý písal jednak literatúru o záhadách, ale aj dobrodružnú science-fiction. Keď si aj po rokoch prečítate napríklad jeho „Cestu slepých vtákov“, tak to boli vlastne také Akty X spred polstoročia, akurát, že Mulder sa tu volá Kameník a Scullyová Kráľová. :-) Súčasne je to prípad knihy, ktorá stále dokáže nadchnúť a čas jej dodal ešte zvláštnu osobitnosť. Dlhoročne obdivujem aj dielo Ericha von Dänikena, ktorý si aj vo vysokom veku uchováva svoju tvorivosť a energiu, s akou už od roku 1968 venuje rozvíjaniu hypotézy o mimozemských návštevách v dávnej minulosti ľudstva.
15. Keďže ste aj riaditeľom Kysuckého múzea, isto nám viete povedať, aké najzaujímavejšie exponáty sa ukrývajú za jeho bránami.
Srdečne pozývam na práve otvorenú expozíciu „Kysucká odysea“. Od pravekých ľudí k „astronautom“, ktorá sa nielen inšpirovala známym filmom Stanleyho Kubricka či románom Arthura C. Clarka, ale predovšetkým skutočnosťou, že Kysuce sú regiónom s bohatou históriou. Od čias lovcov mamutov, ktorých fosílie sa našli na sútoku riek Kysuca a Bystrica museli ubehnúť mnohé tisícročia, kým sa tu v podhorskej dedine Vysoká nad Kysucou narodil Štefan Čerňan, starý otec Eugene A. Cernana, ktorý bol posledným človekom kráčajúcim po Mesiaci. A čo sa týka depozitárov, v slovenských múzeách vrátane toho nášho, je mnoho zaujímavých a cenných artefaktov kultúrnej histórie. Len si to hneď nepredstavujte ako poslednú scénu z „Dobyvateľov stratenej archy“ či zo seriálu „Skladisko 13“, hoci, ak mám byť úprimný, nejaká podobnosť tam predsa len bude ...
16. Mohli by ste nám v tomto konšpiračnom závere odhaliť svoje splnené a nenaplnené sny, alebo ciele?
Budúci rok nám s Robertom Leśniakiewiczom, s ktorým som napísal už niekoľko titulov, vychádza knižka „Lode mŕtvych“ s nevšedným pohľadom na obete Bermudského trojuholníka. Pod spoločným titulom „Posadnutí“ by mal tiež v jednom zväzku okrem reedície „Vyslanca z temnôt“ vyjsť aj „paranormálny životopis“ J. Stalina „Čarodej z Kremľa“, v ktorom dokazujem, že za jeho účinkovaním v dejinách stáli sily omnoho temnejšie ako bol komunizmus. A začal som písať post-apokalyptický román, ktorý beriem ako veľkú výzvu, lebo aj keď vo svojich doterajších knižkách využívam aj beletristické postupy, toto bude chcieť mimoriadny výkon – a na dlho. Tak sa mi ho snáď niekedy podarí aj dokončiť, zatiaľ to beriem ako čistý relax ...
Ďakujem za rozhovor aj za čas, o ktorý som si Vás dovolil pripraviť. Ako fanúšik Aktov X si navyše dovoľujem zdôrazniť, že neľutujem ani jedinú minútu strávenú nad Temným horizontom a Reálnymi príbehmi X.
Bolo mi cťou a bude mi aj nabudúce.
